Vo svete patrí medzi jednu z najrozšírenejších a najviac používaných metód v starostlivosti o osoby s autizmom. Predstavuje intenzívny tréning, ktorý sa zameriava na učenie komunikácie, poznávacích a sociálnych zručností, hry, samoobslužných zručností rozdelené do malých a postupných krokov. Za jedného z jej otcov sa považuje Dr. Ivar Lovaas a jej začiatky sa datujú do 60-tych rokov minulého storočia. Metóda ABA vychádza vedeckých poznatkov o tom, ako je správanie ovplyvňované prostredím (napríklad ak isté správanie odmeníme, toto správanie sa pravdepodobne bude opakovať). Základom je individuálny program vypracovaný pre konkrétne dieťa vychádzajúci z jeho hodnotenia, pričom rešpektuje jeho schopnosti, potreby, záujmy, či situáciu rodiny. S tréningom sa odporúča začať čo najskôr (pred piatym rokom života), no výskumy ukazujú, že techniky ABA sú rovnako účinné aj vo vyššom veku, alebo pri rozvíjaní zručností dospelých osôb s autizmom.
Všetky nové zručnosti (nové správanie) sa nacvičujú v rámci postupného nácviku, pričom sa činnosť (napr. umývanie zubov) rozdelí na malé úlohy, ktoré dieťa postupne učíme. Tieto úlohy dieťa učíme v postupnosti: 1. pokyn (odšraubuj uzáver), 2. reakcia (dieťa odšraubuje uzáver), 3. posilnenie (odmena, napr. dieťa sa môže chvíľu pohrať s obľúbenou hračkou, slovná pochvala, pohladkanie a pod.). Na začiatku nácviku istého správania je teda pokyn, v odbornej literatúre označovaný pojmom diskriminačný podnet (SD). Jeho forma môže byť slovná (napr. „Sadni si.“), alebo môže byť vo forme obrázku (v záujme lepšieho pochopenia pokynu dieťaťom). Ak po pokyne nasleduje správna reakcia dieťaťa, je táto reakcia posilnená odmenou, alebo pochvalou. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že toto správanie sa bude opakovať aj nabudúce. Odmenou môže byť čokoľvek, čo má dieťa rado, a i tu treba myslieť na to, že každé dieťa je iné a to, čo je odmenou pre jedno, nemusí byť odmenou pre druhé.
Neoddeliteľnou súčasťou nácviku je tzv. pobádanie, kedy dospelá osoba pobáda dieťa, ak je jeho reakcia na podnet nesprávna. Môže mať viacero foriem, napríklad:
- slovné pobádanie (napr. „Odšraubuj uzáver.“)
- fyzické pobádanie (poskytnutie fyzickej pomoci, napr. vedenie ruky dieťaťa)
- vizuálne pobádanie (má podobne ako vizuálny podnet formu obrázku alebo nápisu)
- umiestnenie (napr. pri pokyne vybrať zo skupiny predmetov jablko uložíme žiadaný predmet čo najbližšie k dieťaťu a tým zvýšime pravdepodobnosť, že dieťa vyberie práve tento predmet)
- pobádanie vo forme gesta, ukázania určitým smerom.
Cieľom je postupne od pobádania ustupovať, aby sa od neho dieťa v procese učenia nestalo závislé.
Metóda ABA sa zameriava aj na problémy v správaní, ktoré sa snaží riešiť analýzou správania, ktoré terapeuti a rodičia zaznamenávajú do tzv. ABC karty.
A (z anglického antecendents, príčina) zachytáva udalosti, ktoré sa odohrali tesne před prepuknutím problematického správania, akékoľvek spúšťače. B (z anglického behaviour, správanie) opisuje samotné správanie. C (z anglického consequences, dôsledky) zaznamenáva udalosti bezprostredne po správaní, napr. reakcie osôb, výsledok samotného správania.
Pomocou analýzy a vyhodnotenia záznamov možno zistiť, kedy a prečo sa tak dieťa správa a čo svojím správaním sleduje a na základe toho formovať u dieťaťa primeranejšie správanie.
Zdroj: http://autizmus.f84.sk/aplikovana-behavioralna-analyza-aba/
