„Chýbajúci zrak alebo končatina, iný spôsob myslenia, to všetko sú záležitosti, ktoré kôň dokáže zvládnuť tak, že už nie sú handicapom. Jediným skutočným postihnutím je ľudská hlúposť, zloba a obmedzenosť.“ – Sucharda
Hipoterapia patrí k veľmi dynamicky sa rozvíjajúcim liečebným metódam a jej pôsobenie sa využíva vo viacerých medicínskych odboroch. Ide o komplexnú rehabilitačnú metódu vychádzajúcu z neurofyziologických základov, pri ktorej sa na liečebné účely používa kôň. Jej pôsobenie je veľmi komplexné, ovplyvňuje tak oblasť rehabilitácie, psychológie ako aj resocializácie. Podstatou hipoterapie je priaznivé terapeutické pôsobenie podnetov produkovaných koňom, ktoré majú vplyv na fyzickú, psychickú, emocionálnu, mentálnu aj duchovnú úroveň človeka.
K hlavným účinkom hipoterapie patrí regulácia svalového napätia, zlepšenie dýchania, reči a tréning rovnováhy. Hipoterapia zlepšuje koordináciu pohybu, symetrickosť držania tela a napomáha pri reedukácii chôdze a sedu. Rytmický a pravidelný krok koňa mobilizuje kĺby a podporuje rytmizáciu dieťaťa, ktorá sa prejavuje najmä na pohybovom systéme. Okrem úpravy patologicky zmeneného napätia navodzuje hipoterapia psychickú a následne svalovú relaxáciu. Prenos rytmického pohybu koňa na panvu a trup klienta prehlbuje dýchanie, narúša a odbúrava patologické stereotypy dýchania a pôsobí aj na abdukciu a extenziu bedrových kĺbov. Zlepšenie vitálnej kapacity pľúc, úprava svalového tonusu a vnímanie podnetov vedie k rozvoju rečových schopností. Pri špeciálnych cvičeniach dochádza k zlepšeniu uvedomovania si vlastného tela a priestorovej orientácie. Neustále prispôsobovanie sa pohybu koňa vedie k zlepšeniu koordinácie pohybov a rovnováhy tela. Hipoterapia pôsobí na osobnosť, na sebauvedomenie a sebavedomie, upravuje emotivitu a tlmí úzkosť, strach, hyperreaktivitu, antipatiu a agresivitu. U detí dochádza k zlepšeniu kooperácie a komunikácie, rozvoju pocitu zodpovednosti a užitočnosti, podpore kreativity, samostatnosti a kolektívnosti.
