Samotné slovné spojenie ,,muzikoterapia“ pochádza z latinského slova musica, čo znamená hudba a z gréckeho slova therapeia, čo znamená liečiť. V preklade teda muzikoterapia znamená liečba hudbou.
Muzikoterapia vychádza z myšlienky, že každý človek, bez ohľadu na to, či má hendikep, alebo nie, má prirodzenú schopnosť reagovať na hudbu. Hudba nepotrebuje žiadne slová a môže sa prispôsobiť úplne každému. Hudbu, melódiu, rytmus, ktoré sú zrozumiteľné všetkým, možno potom využiť aj v terapeutickom procese s cieľom uľahčiť a rozvinúť komunikáciu a vzťah medzi terapeutom a dieťaťom. Výhodou muzikoterapie je, že hudba ako komunikačný prostriedok je na rozdiel od slov flexibilnejšia. Navyše pomocou hudby s ľahkosťou vyjadriť emócie, ktoré sa často pomocou slov vyjadriť nedajú.
Muzikoterapia sa pri práci s deťmi s autizmom využíva ako podporná metóda, ktorá sa využíva na relaxáciu a zároveň na rozvíjanie takých zručností dieťaťa ako komunikácia, sociálne zručnosti, poznávanie, vnímanie, motorika. Mnohé deti s autizmom inklinujú k hudbe a vo voľnom čase ju radi počúvajú. Táto hudobná motivácia má veľký význam, pretože pokiaľ dieťaťu s autizmom ukážeme, že pomocou hudby, ktorú má rado, je možné rozvíjať dorozumievacie schopnosti, je potom aj samotný proces komunikácie pre dieťa odmenou a nie len ďalšou povinnosťou, ktorú musí plniť kvôli požiadavkám okolia.
Niektoré osoby uprednostňujú isté typy zvukov a sú zvuky, ktoré neznesú, individuálny prístup je jednou zo silných stránok muzikopterapie. Cieľom je vytvoriť hudobné prostredie, v ktorom sa bude dieťa cítiť príjemne a bezpečne, aby sa mohlo vyjadriť, a ktoré mu ponúkne bohatý emocionálny zážitok a skúsenosť zo vzájomného komunikačného vzťahu s terapeutom.
Terapia môže byť individuálna, alebo skupinová, pričom sa koná obvykle každý týždeň. Počet terapeutických sedení a ich dĺžka sú prispôsobené schopnostiam a možnostiam dieťaťa. Rovnako však treba myslieť na to, že muzikoterapia nemusí byť vhodná pre každé dieťa s autizmom, keďže niektoré deti veľmi citlivo vnímajú a reagujú na zvuky. V tomto prípade je vhodné porozmýšľať nad inou, prijateľnejšou formou terapie
