Britský Výmenný obrázkový komunikačný systém bol vyvinutý pre nehovoriacich jedincov za účelom naučenia zručnostiam funkčnej komunikácie. V Českej republike je tento program známy ako Výměnný obrázkový komunikační systém – VOKS. PECS (Picture Exchange Communication System) sa spája predovšetkým s menami Bondy a Frost, ktorí študovali jeho zavedenie do praxe. Ich cieľom bolo, aby dieťa napodobňovalo komunikáciu (skôr než záviselo na podnete od dospelého), aby si našlo komunikačného partnera a naviazalo by s ním kontakt a aby dieťa použilo jednoduchý obrázok a vyvarovalo by sa tak nedorozumeniam ohľadom zdelenia. Aby sa dieťa naučilo funkčne komunikovať, je nevyhnutné, aby s niekým naviazalo kontakt a potom predalo zdelenie. A to je niečo, čo PECS definitívne umožňuje mnohým deťom a dospelým s autizmom. Niektoré údaje nasvedčujú tomu, že u mnohých detí, ktoré sa pôvodne učia komunikovať týmto spôsobom, dôjde časom k rozvoju reči. Vyzerá to, že ako náhle sa dieťa naučí používať 30-100 symbolov ku komunikácii za použitia PECS, často začnú hovoriť. Mnohé z nich sú prípadne schopné používať ku komunikácii iba reč a PECS už nepotrebujú.
PECS používa k naučeniu funkčnej komunikácie obrázky (čierno-biele alebo farebné). Tieto obrázky si používateľ umiestňuje do knihy so suchým zipsom. Dieťa používa svoju knihu s obrázkami na to, aby vytvorilo „vetu“ pomocou jednotlivých obrázkov, ktoré si samo zvolí (napríklad obrázok vyjadrujúci „chcem“ a obrázok „džús“) a podalo ju svojmu komunikačnému partnerovi. PECS kladie dôraz na učenie kladenia požiadaviek videných alebo nevidených predmetov, na odpovedanie na otázky (napríklad „Čo chceš?“) a na sociálne komentáre (napríklad „Vidím…“).
Hlavným zameraním je iniciácia komunikácie. Predtým, ako začneme komunikovať, musí mať dieťa k začiatku komunikácie dôvod. Sú dva hlavné dôvody ku komunikácii: 1. Získať konkrétne predmety, udalosti alebo jednanie. 2. Získať sociálne odmeny, medzi ktoré patrí pozornosť alebo pochvala. U malého dieťaťa s autizmom obvykle sociálne odmeny nie sú efektívnymi motivačnými prvkami. Z toho dôvodu bude efektívnejšie učiť komunikáciu na veciach, ktoré má dieťa rado.
Kľúčom k úspechu PECS alebo iného typu komunikačného systému je, že je používaný tak často, ako je to len možné. Aby bol tento systém efektívny nie je možné jeho použitie rozvrhovať len do krátkych časových intervalov behom určitej situácie. Tento systém treba chápať ako komunikačný systém dieťaťa, niečo, čo je v mnohých situáciách potenciálne nápomocné.
Zdroj: Bondy, A., Frost, L. Vizuální komunikační strategie v autismu. Praha: Grada Publishing, 2007.
